Smutný ako jazz

Prečítajte si ukážku z knihy

Prezident predniesol svoj prejav v hoteli a odišiel bočnými dverami. Hnali ho preč skôr, ako sme mu mohli potriasť rukou a vysvetliť mu naše požiadavky. Keď sme skončili, začal som premýšľať, či sme niečo dosiahli. Mohli sme skutočne zmeniť svet? Myslím tým, že sme samozrejme mohli – mohli sme zmeniť naše nákupné zvyky, voliť sociálne uvedomelých poslancov, a tak podobne. Ale ja naozaj neverím, že by sme našimi pokusmi vyriešili najväčší ľudský konflikt. Problémom zaručene nie je legislatíva alebo politika; problém je stále ten istý ako kedysi. Ja som ten problém. Každá uvedomelá bytosť, každá bytosť, ktorá si uvedomuje podstatu fungujúcich princípov, zažije v živote moment, keď prestane zvaľovať vinu za problémy vo svete na skupinové myslenie, na ľudstvo a úrady a postaví sa čelom k sebe samému. Nenávidím to viac ako čokoľvek iné. To je pre mňa tá najťažšia kresťanská zásada. Problém nie je vonku; problémom je biedna beštia, ktorá žije v mojej hrudi.

Sedel som nad mestom a premýšľal, či som ako papagáj v Lewisovej básni. Kolíšem sa vo vlastnej klietke, recitujem Homéra, bez chápania toho, čo hovorím. Hovoril som o láske, odpustení, sociálnej spravodlivosti. Bol som vo vytržení kvôli americkému materializmu v mene altruizmu, ale skontroloval som niekedy svoje vlastné srdce? Drvivú väčšinu času trávim premýšľaním o sebe, potešovaním seba, upokojovaním sa. Keď skončím, tak mi nezostane čas na biednych. Vo svete žije šesť miliárd ľudí a ja zhromažďujem myšlienky o jedinom človeku. O sebe.

Sadol som si na posteľ a pozeral von na svoj strom, ktorý práve vtedy premieňal dážď na potlesk. V tú noc som sa veľmi necítil ako Napoleon. Nemal som rád, keď mi niečo pripomínalo, aký som sebecký. Chcel som už byť za tým, už aby to skončilo. Nechcel som žiť v skazenom svete alebo skazenom sebe samom. Nechcel som sa z ničoho vykrútiť, len som v tú noc nemal náladu byť na zemi. Niekedy sa to stane, keď prší alebo keď pozerám smutný film. Pustil som si nový album od Wilca a išiel som si do kúpeľne umyť ruky a tvár. Zo skúsenosti už teraz viem, že chodník radosti sa tiahne cez tmavé údolie. Myslím si, že každá dobre nastavená ľudská bytosť sa priamo zaoberá vlastnou skazenosťou. Uvedomujem si, že to znie veľmi kresťansky, veľmi fundamentalisticky a zastrašujúco. Chcem vám ale povedať, že táto časť z toho, čo kresťania hovoria, je pravda. Myslím si, že Ježiš cíti dôležitosť myšlienky o našej skazenosti. Stojí to za zamyslenie. V Kongu sa nič nezmení pokiaľ vy a ja nezistíme, čo nie je v poriadku s tou osobou v zrkadle.