Tajní veriaci

Prečítajte si ukážku z knihy

Keď Andrej hovoril, vnímal hlboký dopad týchto slov na mužov stojacich pred ním. „Krst znamená byť pochovaný v hrobe s Ježišom Kristom. To, čo sa za pár minút chystáme urobiť, je do istej miery to, že vložíme seba a aj všetko, čo nám patrí, do hrobu. Všetko zo starého života, zo života predtým, ako sme sa stali Ježišovými nasledovníkmi, navždy pochováme. Po zvyšok nášho života nám to bude pripomínať, že žijeme nový život v novom kráľovstve. Znamená to aj, že všetko je nové. Naša hriešna minulosť je navždy preč.“ „V 1. liste Petra 3:21 máme zasľúbenie o dobrom svedomí skrze krst. Mnohí ľudia nemajú dobré svedomie, pretože sú si vedomí, že nevykonali dosť dobrých skutkov, aby si zaslúžili nebo. Z toho dôvodu sa v každom náboženstve obávajú súdneho dňa. Ale my sa súdneho dňa nebojíme, lebo sme svoju dôveru vložili do Ježiša Krista. Keď sa vynoríte z vody, budete môcť povedať: ‚Som nové stvorenie.‘“ Na Butrusa a Andreja zapôsobila horlivosť týchto mužov. Ich oči sa do nich zabárali. Snažili sa zachytiť každé Andrejove slovo a dôraz, aj keď čakali na preklad. Andrej dokončil svoje posolstvo a bol rad na nich. Pomocou otázok, ktoré mu Abúna Alexander pomohol spísať, Butrus ich skúšal, aby sa uistil, že pochopili kresťanstvo a to, čo sa práve chystali urobiť. „Zriekate sa diabla a všetkého jeho diela, márnosti a slávy tohto sveta, žiadostivosti a hriešnej túžby tela?“ pýtal sa. „Veríte v Ježiša Krista, Syna živého Boha?“ S nadšením všetci muži odpovedali: „Zriekame! Veríme!“ „Prijímate Ježiša Krista a túžbu nasledovať Ho ako svojho Spasiteľa a Pána?“

„Áno, prijímame.“ „Túžite byť pokrstení v tejto viere?“ „Áno, po tom túžime.“ „Budete po zvyšok svojho života v poslušnosti zachovávať Božiu svätú vôľu a prikázania?“ „S pomocou Božou, budeme.“ Potom prešli do susednej miestnosti, v ktorej sa Andrej prezliekol. Bol v nej nafukovací bazén, ktorý Andrej kúpil v Holandsku. Nafúknutý bol necelé tri metre dlhý – omnoho dlhší, než Andrej očakával – ale ani nie polmetra hlboký. Evidentne na obale neprečítal dobre rozmery a nemohol sa nezasmiať – bude to jedna z najnetypickejších krstiteľníc na svete, vhodnejšia pre malé deti na čvachtanie sa počas horúceho letného dňa. Ale pre tento malý zbor to bolo sväté územie. Títo muži si spočítali riziko. Porozumeli vysvetleniu, že krst symbolizuje pochovanie ich minulosti. Rovnako vedeli, že ak by niekto odhalil ich krst, mohlo by to viesť k ich skutočnej a rýchlej smrti. Jeden po druhom vstupovali do bazéna spolu s Andrejom a sadali si do vody. Andrej zvolal: „Krstím ťa v meno Otca, Syna i Ducha Svätého,“ a ponoril muža do vody. Pri zdvihnutí muža z vody Andrej povedal: „Vítame ťa v Božej rodine.“ Každého pokrsteného po vynorení ostatní vítali so srdečným Mabrúk! – Blahoželáme! Posledný v bazéne bol Ahmad. Keď ho Andrej ponoril do vody a vytiahol von, na jeho tvári sa objavil úsmev. Spontánne chytil Andreja a celý mokrý ho objal. O niekoľko minút neskôr, už prezlečení do suchého, sa všetci znovu stretli v miestnosti s improvizovaným oltárom zo stolíka. Niektorí chceli povedať svoje svedectvo. Jeden povedal: „Vzal som deti ku kresťanskému doktorovi. Na lekársky predpis dolu napísal Ježišove slová: ‚Poďte ku mne a ja vám dám odpočinutie.‘ Opýtal som sa ho: ‚Ako sa dá nájsť ten odpočinok?‘ Povedal, že má aj duchovný liek a dal mi Lukášovo evanjelium v arabskom jazyku. Zistil som, že učenie Ježiša Krista je zvláštne. V našej kultúre, keď nás niekto udrie, my ho udrieme dvakrát. Ale Ježiš hovorí, že ak nás niekto udrie, máme mu nastaviť aj druhé líce. To ku mne prehovorilo. Chcel som radšej nasledovať Majstra, ktorý učí tieto nezvyčajné veci, než robiť to, čo prirodzene vychádza z ľudského srdca.“ Druhý muž povedal, že pred niekoľkými mesiacmi mal sen. V tom sne videl hromadu kníh vznášať sa na špinavej vode. Snažil sa ten neporiadok poupratovať, a keď už povyťahoval všetky zablatené, špinavé knihy, bola tam ešte jedna dokonale čistá a nepoškodená. O tri dni neskôr stretol muža, ktorý mu daroval Bibliu. V tej knihe sa dozvedel, ako sa Boh stal človekom.  „Aj s mojou ženou teraz nasledujeme Ježiša Krista,“ povedal s radostnou tvárou.

Pred koncom ich stretnutia požiadali Andreja, aby im dal nové kresťanské mená. Butrus pre Andreja pripravil zoznam mien a ku každému pridal aj verš z Biblie. Prvý bol Ahmad. „Tvoje nové meno je Timotej,“ povedal Andrej. „Timotej bol Pavlov učeník. A vybrali sme ti verš z Pavlovho druhého listu Timotejovi: ‚Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.‘“ Potom Butrus s Andrejom položili na Timoteja ruky a Andrej sa modlil: „Pane, odovzdávame Ti nášho brata Timoteja. Nech on, tak ako Tvoj služobník Pavol, bojuje dobrý boj, dokoná beh, ktorý si mu pripravil a zachová vieru. Amen.“ …  Zanietená viera týchto mužov Andreja udivovala. „Chcem vám všetkým položiť jednu otázku,“ povedal. „Myslíte si, že je v tejto krajine veľa mužov, ktorí by chceli nasledovať Ježiša Krista?“ Takmer jednohlasne všetci odpovedali: „Áno, mnoho.“ … Kým Nádira pripravovala ľahkú večeru, Andrej s Butrusom popíjali čerstvý pomarančový džús a rozprávali si dojmy. Malý Thomas si niečo bľabotal vo svojej detskej stoličke a hral sa s kúskom chleba. Nádira sa už postarala o mokré oblečenie, ktoré Butrus zobral od niektorých mužov. Ich matky alebo sestry boli zvedavé a bez rozumného vysvetlenia sa nemohli domov vrátiť s mokrým oblečením. Butrus im sľúbil, že ho dá usušiť a vráti im ho. „Chcel som sa ťa spýtať,“ povedal brat Andrej, „kde si sa naučil tie vyhýbavé manévre, ktoré si dnes použil?“ Butrus sa smial. „Myslíte si, že som videl veľa špionážnych filmov?“ „To áno!“ kričala Nádira z kuchyne. „Vlastne, Boh je zdrojom mojej kreativity. Pre Ducha Svätého nie je ťažké radiť pri bezpečnostných opatreniach.“ „A ako si našiel miesto na dnešné stretnutie?“ „Jednoznačne sme sa nemohli stretnúť v kostole. Nemohli sme si prenajať sálu v hoteli. Musel to byť súkromný majetok, ale na mieste, kde by sme nevzbudili pozornosť. Už viete, že mi pomáha niekoľko dobrovoľníkov. Jeden z nich mi povedal o tých  stavebných pozemkoch. Z finančných dôvodov tam bola pozastavená výstavba.“„No, bol to úžasný obrad. Na tento deň nikdy nezabudnem.“ „Bol to úžasný deň, ale čaká nás ešte veľa práce. Toto je iba začiatok. Brat Andrej, títo muži potrebujú vyučovanie. S pastorom Júsifom pracujeme na učeníckom kurze pre KMK1. „Je to nevyhnutné, ale nemôžeš to robiť sám. Budeš potrebovať školiteľov.“ „Áno, to je jedna z výziev. Premýšľal som o vyškolení mužov, ktorých ste práve pokrstili. Naučil by som ich, ako vyučovať KMK v ich oblasti.“ Ich rozhovor prerušil telefón. Nádira poprosila manžela, aby ho zdvihol. Počas toho, ako Butrus telefonoval, Andrej sedel v kresle a dopíjal džús. Hodnú chvíľu bolo ticho, a potom sa Butrus vrátil bledý ako stena. „Máme problém,“ povedal. Nádira prišla z kuchyne. Utierala si ruky do utierky a so strachom v hlase sa spýtala: „Čo sa stalo?“ „Zatkli Ahmada, Mustafu a Hasana.“