V Jeho šľapajach

Prečítajte si ukážku z knihy

Je pravdou, že farár Prvého zboru kázal nesmierne rád. Tá polhodina, keď stál pred plným kostolom a vedel, že ich pozornosť je sústredená naňho, bola povznášajúca. Zvesť slova sa blížila ku koncu a reverenda Maxwella premohol hlboký pocit osobného uspokojenia. Zrazu, uprostred tejto dobrej atmosféry a vzájomnej náklonnosti medzi farárom a zborom, sa stalo niečo neslýchané. Vzápätí sa z tieňa vynoril muž a kráčal prostrednou uličkou dopredu. A skôr než prekvapení prítomní mohli pochopiť, čo sa vlastne deje, došiel až na otvorené priestranstvo pred kazateľňou a obrátil sa k nim.
„Odkedy som sem vošiel, premýšľam, či by som teraz v závere služieb Božích mohol niečo povedať. Nie som typický človek z ulice,“ povedal, „napriek tomu neviem o žiadnom Ježišovom učení, ktoré by považovalo jedného človeka bez strechy nad hlavou za menej hodného pomoci ako iného. Vy áno?“ Potom sa na moment odmlčal a s bolesťou zakašlal.
„Som povolaním tlačiar, ale pred desiatimi mesiacmi som stratil prácu. Posledné tri dni som strávil chodením po tomto meste a hľadaním práce. A za celý ten čas som nepočul ani slovko súcitu alebo útechy. Chápem, že nemôžete nechať všetko tak a ísť hľadať prácu pre ľudí, ako som ja, a ani vás o to nežiadam. Len mi nejde do hlavy, čo máte na mysli, keď vravíte, že nasledujete Ježiša. Ako to myslíte, keď spievate Pôjdem s Ním, s Ním, celou cestou? Znamená to, že trpíte, zapierate sami seba a snažíte sa zachrániť stratených, trpiacich ľudí tak, ako to robil Ježiš?
Moja manželka zomrela pred štyrmi mesiacmi a som rád, že sa jej trápenie už skončilo. Kým si nenájdem prácu, moje dievčatko je u priateľov. Možno preto som taký zmätený, keď vidím toľko kresťanov, ako si žijú v luxuse a spievajú Ježiš, beriem svoj kríž a zanechávam všetko, aby som Ťa nasledoval. Zdá sa mi, že vo svete je príšerne veľa utrpenia, ktoré by neexistovalo, keby všetci ľudia, ktorí spievajú také piesne, vyšli von a žili to, čo spievajú. Asi tomu nerozumiem. Keď hovoríte, že kráčate v Ježišových šľapajach, znamená to, že ste rozhodnutí urobiť to, čo by urobil On?
Nedá mi nevšimnúť si, že väčšina ľudí, ktorí chodia do týchto veľkých kostolov, nosí drahé šaty a žije v honosných domoch. Vyzerá to, že majú dosť peňazí na prepychové veci a letné dovolenky, kým tisíce ľudí tam vonku chodia po uliciach, hľadajú si prácu a nakoniec zomrú v chudobe. Vlastnia len pár biednych vecí a vyrastajú v biede a beznádeji.”
Zrazu sa muž zatackal smerom k oltárnemu stolu a oprel sa oň jednou zamazanou rukou. Muž si položil druhú ruku cez oči a potom bez varovania padol dopredu na tvár. Keď dopadol na schody kazateľne, Henry Maxwell rýchlo povedal: “Služby Božie sa skončili.”

Nikto z prítomných sa nepamätal na to, kedy naposledy kázal Henry Maxwell bez poznámok. V to ráno jeho kázeň nebola ani ohromujúca, ani pôsobivá a hovoril veľmi rozpačito. Pred koncom kázne to vyzeralo, že nazbieral silu, ktorá mu na začiatku tak zúfalo chýbala. Konečne zavrel Bibliu a vystúpil z kazateľne trochu nabok. Tvárou v tvár svojim ľuďom začal rozprávať o pozoruhodnej scéne spred týždňa. „Náš brat,“ slová, ktoré vychádzali z jeho úst, zneli akosi zvláštne, „dnes ráno zomrel. Veľa som sa o ňom ešte nedozvedel, len to, že má sestru, ktorá žije v Chicagu. Zatiaľ sa nám s ňou nepodarilo spojiť. Jeho dcérka ostane nateraz u nás. Zjav a slová cudzinca, ktorý nás minulú nedeľu navštívil, na mňa veľmi hlboko zapôsobili. Nedokážem pred vami ani pred sebou skrývať, že to, čo povedal, ako aj jeho následná smrť v mojom dome, ma donútili pýtať sa, čo som sa nikdy predtým nepýtal: Čo to v skutočnosti znamená nasledovať Ježiša? Nemám v úmysle nikoho z nás obviňovať z toho, čo sa stalo. No napriek tomu cítim, že to, čo tu ten muž minulú nedeľu povedal, bolo natoľko pravdivé, že si musíme priznať naše zlyhanie v úlohe kresťanských učeníkov. Veľká časť toho, čo náš hosť povedal, je priamou konfrontáciou takého kresťanstva, aké mnohí z nás žijeme. To, čo poviem, by nemalo byť nijako nezvyčajné a predsa som si vedomý, že sa to niektorým členom tohto zboru môže tak javiť. Prosím o dobrovoľníkov z radov Prvého zboru, ktorí sa úprimne a čestne na celý jeden rok zaviažu, neurobiť nič bez toho, aby si najskôr nepoložili otázku Čo by urobil Ježiš?. A po dôkladnom zvážení toho, čo by asi urobil On, očakávam, že bude každý nasledovať Ježiša presne tak, ako sám najlepšie vie – bez ohľadu na následky. Samozrejme, že k tejto skupine dobrovoľníkov sa pripájam aj ja. Musím však dodať, že by nikto nemal nič namietať proti tomu, čo urobíte, ak vy budete presvedčení, že to by urobil Ježiš. Vyjadril som sa dosť jasne? Na záver služieb Božích prosím všetkých tých, ktorí sa chcú pridať k tejto skupinke, aby zostali a prediskutujeme spolu podrobnosti plánu. Naším mottom bude otázka Čo by urobil Ježiš? a naším cieľom bude konať presne tak, ako by konal On, ak by tu bol. Bez ohľadu na možné následky sa budeme snažiť nasledovať Ježišove šľapaje tak verne a doslovne, ako veríme, že to učil svojich učeníkov. A tí, ktorí sú ochotní, zaviažu sa, že tak budú konať po celý jeden rok, počínajúc dneškom.“