Zostaňme soľou

Ľahšie a ťažšie - ukážka z knihy #1

Ľahšie a ťažšie

Čo som sa naučila z prvého roku na univerzite a všetky tie roky potom? Po prvé, keď sa evanjelizácia robí „Ježišovým spôsobom“, je oveľa jednoduchšia, ako si viem predstaviť. Niektorí z tých najmenej pravdepodobných ľudí, ktorí sa obrátili, boli najviac hladní po duchovných veciach.

Po druhé, naučila som sa, že šíriť evanjelium je smrteľne vážne. Obávala som sa, že by som mohla uraziť skeptika alebo že ma obvinia, že som protiinetektuálne zameraná. Nikdy som si nepredstavovala, že ma postavia pred poradkyňu na internáte, zakážu mi niekoho pozvať na štúdium Biblie a pohrozia, že ma vylúčia z univerzity.

Čo sa skutočne dialo najmä koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia a v srdci biblického pásu? Prežívala som niečo, o čom som nikdy nepočula, bol to duchovný boj. Mala som pocit, že som uprostred krížovej paľby v bitke, ktorú som nespôsobila. V Biblii som čítala o satanovi, ale teraz som z prvej ruky vedela, že skutočne existuje zloprajná bytosť, ktorá urputne bráni, aby sa ohlasoval Kristus, a ktorá bude hroziť, zastrašovať, obťažovať a využívať každú možnú taktiku, aby nás vystrašila a zastavila. A pri mne sa mu to skoro podarilo.

Naučila som sa ďalšiu neoceniteľnú lekciu: Boh sa nielenže teší, keď hlásame evanjelium, On znásobí naše úsilie, aj keď to v skutočnosti nechceme! Desila som sa, keď mi hrozili vylúčením. Aj keď som sa rozhodla poslúchať, stále som dúfala, že nebezpečenstvo „zvládnem“ tým, že udržím malú študijnú skupinku. Namiesto toho Boh otvoril stavidlá! Každú taktiku, ktorou chcel satan potlačiť evanjelium, Boh použil a evanjelium sa mohlo ešte viac šíriť.

„Boh sa nielenže teší, keď hlásame evanjelium, On znásobí naše úsilie.“

Lekcie, ktoré som sa z tejto skúsenosti naučila, ma držali a formovali počas celej služby. Hoci sa odvtedy zmenilo mnoho vecí, táto jedna zostáva rovnaká:

„Evanjelizácia je jednoduchšia, ako si myslíme, a ťažšia, ako si dokážeme predstaviť: je vzrušujúca a zároveň aj smrteľne vážna.“

V dnešnej kultúrnej klíme budeme potrebovať odvahu, vytrvalosť a praktické zručnosti, aby sme boli účinnými svedkami. Potrebujeme však tiež istotu a pocit očakávania. Ako hovorí britský evanjelista Rico Tice:

„Nepriateľstvo k posolstvu evanjelia [dnes] narastá. Deje sa však aj niečo iné. Rastie aj hlad. Príliv sekularizmu a materializmu, ktorý odmieta akúkoľvek pravdu a urážajú ho absolútne morálne normy, sa ukazuje ako prázdny a vyprahnutý spôsob života. A to povzbudivo znamená, že s čoraz väčšou pravdepodobnosťou nájdete ľudí, ktorí v tichosti prahnú po obsahu evanjelia.“ (Honest Evangelism – Úprimná evanjelizácia, str. 20)

Ako prvé musíme začať s Bohom, pretože každý zápas pri evanjelizácii – silný pocit, že sme nedostatoční a slabí, obavy, pocit, že pri modlitbe nie sne dostatočne duchovní, skryté pochybnosti o tom, či má evanjelium silu meniť životy, neistota, či nás Boh skutočne môže použiť, a hlboká neochota riskovať a dostať sa do situácií, v ktorých by nás Boh mohol použiť – je možné prekonať len tak, že najskôr pochopíme, kým Boh skutočne je. Je veľmi dôležité vedieť, že Boh je s nami, ide pred nami a chce nás použiť dokonca aj s našimi obavami a niekedy nedostatočnou vierou. Ako povedal Charles Spurgeon, kazateľ z 19. storočia: „Niektorí sú bábätká a iní obri. Ale… malá viera je požehnaná viera. Chvejúca sa nádej je požehnaná nádej.“ (Faith Checkbook – Šeková knižka viery, crosswalk.com/devotionals/faithcheckbook, zamyslenie na 21. februára, 23.12.2019)

Pravdou je, že sebavedomie je zbytočné. Viac ako čokoľvek iné potrebujeme dôverovať Bohu. Dôvera v pravého Boha nám umožňuje vidieť, že naša slabosť mocného živého Boha neobmedzuje. Teší Ho, keď nás môže použiť, zatiaľ čo robíme malé kroky poslušnosti.

Ježiš nám prikazuje, aby sme boli Jeho svedkami. Bude to ľahšie, ako si myslíme, a ťažšie, ako si dokážeme predstaviť. Ježiš nás však neposiela s prázdnymi rukami. Dáva nám božské/božie prostriedky, ktoré potrebujeme, aby sme poslúchli Jeho božské/božie prikázanie. O týchto prostriedkoch je prvá časť tejto knihy.