Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja
Kniha Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja sa zaoberá jednou z najdôležitejších otázok v živote: Ako sa môžem viac priblížiť k Bohu a ľuďom?
Boh nás stvoril tak, že túžime po hlbokom spojení s niekým. Keď ľudia majú hlboké vzťahy, hovorí John Ortberg, v živote vyhrali. Keď hlboké vzťahy nemajú, nemôžu v živote vyhrať. Kniha Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja ponúka pomoc pri prekonávaní jednej z najväčších prekážok, ktorá nám bráni budovať hlboké vzťahy: skutočnosť, že sme veľmi odlišní. Sme iní ako Boh a odlišujeme sa navzájom ako ľudia.
Dobrá správa je, že spojenie sa nezakladá na podobnosti, ale na spoločných zážitkoch. Keď jeden človek pozve druhého, aby sa s ním delil o zážitok, sú spojení. Môžu spolu pozorovať krásny západ slnka, večerať, dobre sa porozprávať pri káve, poprechádzať alebo sa aj podpichovať. Keď zažijeme to isté s Bohom, zbližujeme sa aj s Ním. Boh sa chce s nami spojiť tak veľmi, že poslal svojho Syna, aby žil ako človek. Boh na seba prijal telo a zažil všetko ako človek. Preto si už nemusíme lámať hlavu nad tým, ako vyzerá blízky vzťah s Bohom.
Intímny vzťah s Bohom a inými ľuďmi nemusí byť klišé, môže to byť každodenný spôsob života.
9,00 € – 11,00 €
- Popis
- Ďalšie informácie
- ukážka #1 - Blízkosť, ktorá pochádza z utrpenia
- ukážka #2 - Boh stretáva ľudí v utrpení
- ukážka #3 - Zmysel blízkosti
- ukážka #4 - Budú alebo nebudú?
- Recenzie (0)
Popis
Kniha Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja sa zaoberá jednou z najdôležitejších otázok v živote: Ako sa môžem viac priblížiť k Bohu a ľuďom?
Boh nás stvoril tak, že túžime po hlbokom spojení s niekým. Keď ľudia majú hlboké vzťahy, hovorí John Ortberg, v živote vyhrali. Keď hlboké vzťahy nemajú, nemôžu v živote vyhrať. Kniha Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja ponúka pomoc pri prekonávaní jednej z najväčších prekážok, ktorá nám bráni budovať hlboké vzťahy: skutočnosť, že sme veľmi odlišní. Sme iní ako Boh a odlišujeme sa navzájom ako ľudia.
Dobrá správa je, že spojenie sa nezakladá na podobnosti, ale na spoločných zážitkoch. Keď jeden človek pozve druhého, aby sa s ním delil o zážitok, sú spojení. Môžu spolu pozorovať krásny západ slnka, večerať, dobre sa porozprávať pri káve, poprechádzať alebo sa aj podpichovať. Keď zažijeme to isté s Bohom, zbližujeme sa aj s Ním. Boh sa chce s nami spojiť tak veľmi, že poslal svojho Syna, aby žil ako človek. Boh na seba prijal telo a zažil všetko ako človek. Preto si už nemusíme lámať hlavu nad tým, ako vyzerá blízky vzťah s Bohom.
Intímny vzťah s Bohom a inými ľuďmi nemusí byť klišé, môže to byť každodenný spôsob života.
Ďalšie informácie
Hmotnosť | 0,260 kg |
---|---|
Rozmery | 20 × 13 × 2,5 cm |
Autor knihy | John Ortberg |
formát | kniha, PDF, epub, mobi |
počet strán | 277 |
väzba | brožovaná väzba (mäkká) |
ISBN | 9788099903167 |
Rok vydania | 2020 |
Prekladateľ | Jozef Višňovský |
ukážka #1 - Blízkosť, ktorá pochádza z utrpenia
V knihe Deep Down Dark (Hlboko v tme) vyrozprával Héctor Tobar príbeh 33 čilských baníkov uväznených v zavalenej bani 600 metrov pod zemou 69 dní.iBolo to vo všetkých správach. Museli žiť v tme, takmer bez jedla, odrezaní od zvyšku sveta. Začali chudnúť. Nevedeli, či ešte niekedy uzrú denné svetlo. Jedny noviny v Santiagu odhadli ich šance na prežitie na 2 percentá.
Mnohí z baníkov, stojac tvárou v tvár bezprostrednej smrti, zhodnotili svoj život a uvedomili si, že veľa vecí ľutujú. Niekto poprosil Josého Henríqueza, o ktorom vedeli, že je zbožný človek, či sa za všetkých bude modliť.
Modlil sa.
Keď si kľakol na kolená, niektorí ďalší muži sa pridali a on sa začal rozprávať s Bohom: „Nie sme najlepší ľudia, Pane, ale zmiluj sa nad nami.“
Mohli by ste si pomyslieť, že je to trochu urážlivé, „O kom to vlastne hovorí, nie najlepší ľudia?“ Z nejakého dôvodu však v tej hlbokej tme nikto nenamietal. Pretože vedeli, že je to pravda.
Tak Henríquez pokračoval a dokonca ešte konkrétnejšie: „Víctor Segovia vie, že priveľa pije. Víctor Zamora sa príliš rýchlo rozzúri. Pedro Cortez vie, že nebol dobrým otcom svojej dcérke…“
Znovu nikto nenamietal. Vlastne to bol začiatok niečoho výnimočného, niečoho nečakaného – intimity.Tí muži, hlboko v tme, pochovaní pod zemou, keď im smrť hľadela priamo do tváre, nejakým spôsobom objavili nový zmysel spoločenstva. Dokonca sa začali každý deň zhromažďovať k jedinému pokrmu dňa – lyžičke tuniaka, možno sušienke a troške vody – a potom José Henríquez alebo Osman Araya mali krátku kázeň a muži pokľakli na kolená a modlili sa.
„Bože, odpusť mi prudkosť v hlase, s akou som sa rozprával so ženou a so synom.“
„Bože, odpusť mi, že som zle zaobchádzal s chrámom svojho tela, keď som bral drogy.“
Bolo celkom úžasné, ako tieto modlitby prirodzene prerástli k tomu, že sa baníci ospravedlňovali za vzájomné previnenia a vyznávali si hriechy.
„Prepáč, že som na teba dvihol hlas.“
„Prepáč, že som ti nepomohol priniesť vodu.“
Intimita je spoločný zážitok. Utrpenie už zo svojej podstaty znamená zažiť niečo, čo zažívať nechceme, napríklad bolesť, stratu, sklamanie alebo zúfalstvo. Táto skupina ostrieľaných baníkov predsa len zistila, že v spoločnom utrpení, keď sa starali jeden o druhého, sa medzi nimi vytvorilo puto, ktoré by medzi nimi nevzniklo bezutrpenia. Keď sa nemohli hnať za pôžitkami, peniazmi a alkoholom, až vtedy si uvedomili, aké bláznovstvo je žiť pre tieto veci.
Medzitým skupina ľudí na povrchu začala vŕtať do zeme, aby mohli baníkov zachrániť. Vedúci vŕtacej skupiny navrhol, že by sa mali pomodliť za dieru predtým, ako ju vykopú.
„Zložme všetku svoju dôveru na toho chudého chlapíka,“ povedal (mysliac „chudého chlapíka“ na kríži).
Keď sklonili hlavy, jeden z členov tímu povedal: „Hej, šéfe, chyťme sa za ruky, kým sa budeme modliť.“ A tak sa osem statných čilských špecialistov na vrty držalo za ruky a prosili Ježiša o pomoc. Zrodila sa snaha o záchranu, a ľudia z celého sveta sa začali snažiť nejako pomôcť, darovať niečo či modliť sa za mužov, aby ich zachránili.
Nanešťastie, najšťastnejšia časť tohto príbehu je zároveň aj najsmutnejšia.
Vŕtacie zariadenie prevŕtalo úzku dieru do skaly. Baníci dostali jedlo, zásoby a iPady, a už vedia, že nakoniec ich zachránia, zisťujú, že sú slávni a že môžu zbohatnúť.
A vtedy prestali vyznania.
Prestali modlitby.
Vidina peňazí a slávy zmarila pretvárajúce spoločenstvo, ktoré sa zrodilo zo spoločného utrpenia.
Každý jeden bol najlepšou verziou seba, keď bol v najhoršej životnej situácii.
ukážka #2 - Boh stretáva ľudí v utrpení
Najhlbšia temnota je miesto, kde viete, že to sami nezvládnete. Najhlbšia temnota je miesto, kde si uvedomíte, že potrebujete Boha.
Lekári vám oznámili, že je to zhubné.
Milovaná dcéra utiekla z domu a vy netušíte, kde by mohla byť, a neviete ani kýmvlastne je, neviete ani, či sa ešte niekedy vráti domov.
Oznámil vám, že vás opúšťa.
Povedala vám, že vás nemiluje.
Povedal vám, že vás nikdy nemiloval.
Stratili ste prácu.
Prišli ste o peniaze.
Alkohol sa vám vymkol spod kontroly.
Každé ráno sa budíte s úzkosťou.
Vyjsť z domu si vyžaduje hrdinské úsilie.
Ste obeťou neskutočnej nespravodlivosti.
Toto je to miesto, najhlbšia temnota.
Utrpenie nevedie k úžasnej intimite automaticky. David Brooks, ktorý píše o tom, ako utrpenie zmenilo známu katolícku aktivistku a autorku Dorothy Day, hovorí: „Pre väčšinu z nás nie je v utrpení nič skutočne vznešené. Tak ako zlyhanie je niekedy iba zlyhaním (a nie cestou, ako sa stať ďalším Stevom Jobsom), utrpenie je niekedy iba zdrvujúce.“ Niekedy však, nie vždy, sa udeje niečo zvláštne spásonosné.
V nacistickom Nemecku vytvoril Dietrich Bonhoeffer malú skupinku študentov teológie, aby absolvovali duchovnú prípravu v škole podzemnej cirkvi. Našli tam spoločenstvo a intimitu v núdzi a zraniteľnosti, ktorú nikdy nepoznali, keď bol život ľahký.
Počul som nespočetné príbehy o ľuďoch, ktorí sa po tisíci raz spili, prišli o prácu, stratili rodinu a nakoniec šli k AA, pretože vedeli, že keby sa spoľahli len na seba, zomreli by. Tam našli spoločenstvo, ktoré nikdy nepoznali, keď sa ešte snažili mať veci pod kontrolou.
„Utrpenie tak ako láska rúca predstavy o sebakontrole,“ píše David Brooks. „Zotavovať sa z utrpenia nie je ako zotavovať sa z choroby. Mnohí ľudia z toho nevyjdú uzdravení, vyjdú z toho zmenení… Namiesto toho, aby sa vyhýbali druhom záväzkov v láske, ktoré často vedú k utrpeniu, vrhajú sa do nich ešte hlbšie.“
Po strašnej streľbe v kostole Mother Emanuel Church v Charlestone v Južnej Kalifornii som tam odletel s jednou zo svojich dcér, aby sme sa zúčastnili ich nedeľných bohoslužieb. Viac ako dve hodiny v kostole, ktorý bol plný na prasknutie, ľudia spievali, čítali, plakali, modlili sa, protestovali a uctievali, aby sa pokúsili nájsť spoločnú útechu.
Nikdy som sa nezúčastnil bohoslužby, kde by bolo viac zármutku.
Nikdy som sa nezúčastnil bohoslužby, kde by bolo viac hnevu.
Nikdy som sa nezúčastnil bohoslužby, kde by bola hlbšia láska či búrlivejšia radosť.
Nerozumiem tomu, ale bol som toho svedkom.
Boh sa stretáva s ľuďmi v ich utrpení.
Jedna, čo prežila streľbu v kostole, bola žena menom Felicia Sanders, ktorá mala na sebe toľko krvi, že ju útočník považoval za mŕtvu. Jej syna Tywanzu postrelil a neprežil to. Časopis Timepublikoval reportáž k titulnej strane o sile odpustenia, ktoré vyjadrili obete v období po neopísateľnom čine rasového terorizmu a krutosti. Podľa reportáže „Felicia Sanders požiadala FBI o jednu vec, aby jej vrátili dve Biblie. FBI povedali, že sa nedajú vrátiť späť. Ona na tom trvala, preto vyšetrovatelia poslali jej a Tywanzovu Bibliu do ústredia laboratórií špičkových technológií v Quanicu vo Virginii, kde ich stránku po stránke vyčistili tak dôkladne, ako sa len dalo. Dnes ich má Felicia. Stránky sú stále ružové od krvi, ktorú sa už nikdy nepodarí zmyť. Stále sa však dajú rozpoznať slová.“
ukážka #3 - Zmysel blízkosti
Patrick Morley píše o neodbytnom pocite, že svoj život nepochopil celkom správne. Keď začal mať úspech v práci, ľudia, ktorí ho predtým ignorovali, si ho začali predchádzať. Ponúkali mu členstvo v rôznych organizáciách, hovoril na rôznych udalostiach a stretával sa s dôležitými ľuďmi. Takmer vždy mu za to núkali peniaze a to rozhodovalo, čomu bude venovať čas. Ľudia chceli jeho čas, lebo im mal čo ponúknuť.
Cítil s ľuďmi spojenie, pretože toľkí chceli kúsok z jeho času. Boli to však povrchné vzťahy, založené na tom, aký úžitok z neho mohli mať, neboli to významné priateľstvá s prežívaním skutočnej intimity.
Zároveň však ľuďom, ktorí ho potrebovali najviac – najmä svojim deťom – času venoval najmenej.
Na istý čas si plietol kvantitu svojich kontaktov s kvalitou vzťahov.
„Niekam sme to dotiahli!“ povedal jedného dňa manželke.
„Áno, ale na nesprávne miesto,“ odpovedala mu ona.
Potom im napadla myšlienka: „Prečo vo všetkom, čo robíme, neuprednostňujeme veci na základe toho, kto bude plakať na našom pohrebe? … Prečo by sme mali venovať čas ľuďom, ktorí nás nemajú radi, na úkor tých, ktorí nás naozaj milujú?“
V knihe The Entrepreneur Roller Coaster (Podnikateľská horská dráha)Darren Hardy spomína článok z časopisu Newsweek, ktorý hovoril o pohreboch a o tom, že na pohrebe plače v priemere iba asi desať ľudí. Hardy píše: „To ma dostalo… Chcete mi povedať, že celý život môžem tvrdo pracovať, snažiť sa robiť dobro a zavďačiť sa ľuďom, no nakoniec iba desiatim ľuďom bude na mne záležať natoľko, aby za mnou plakali?“
Podľa toho istého článku, hovorí Hardy, najdôležitejším faktorom, ktorý rozhoduje, či niekto na váš pohreb príde, alebo nepríde, je… teraz sa podržte… počasie. Ak bude pršať, polovica ľudí sa rozhodne, že potrebujú byť niekde inde. Keď si toto uvedomil, hovorí Hardy, „stačilo to na to, aby mi prestalo záležať na tom, čo si o mne ľudia myslia.“
Herodes Veľký myslel na to, kto bude plakať na jeho pohrebe. Bol najväčším staviteľom a najmocnejším vládcom Palestíny svojho storočia. Avšak nebol majstrom v intimite. Mal desať žien, a jedinú z nich, ktorú naozaj miloval, upodozrieval, že chce získať jeho trón, a tak ju dal zabiť. Tiež dal zabiť jej matku. Okrem toho dal zabiť aj troch vlastných synov. Chcel, aby si ho ľudia pamätali, a tak dal svojim potomkom mená ako Herodes Antipas, Herodes Filip a Herodias, čo je asi také, ako keď George Foreman dal svojim synom mená George jr., George III., George IV., George V. a George VI.
Avšak keď Herodes ležal na smrteľnej posteli, uvedomil si, že niktonebude plakať na jeho pohrebe. Antický historik Josephus Flavius hovorí, že Herodes „prikázal, aby povolali všetkých popredných mužov celého židovského národa…“ a uväznili ich v hipodróme v Jerichu. Herodes dal rozkazy svojej sestre a švagrovi, aby v deň, keď zomrie, popravili prominentných Židov, a to mu malo poskytnúť záruku, že v deň Herodesovho pohrebu sa bude plakať.
ukážka #4 - Budú alebo nebudú?
Takže, kto nebude plakať na mojom pohrebe?
- moji kritici,
- ľudia, ktorí mi píšu so žiadosťou o pomoc, ale nikdy som o nich nepočul,
- ľudia, ktorých uznanie sa neustále snažím získať, ale ktorí mi ho stále odopierajú,
- bohatí ľudia, o ktorých si myslím, že by mi niečo mohli dať, ak ich lepšie spoznám (no zatiaľ sa tak nestalo),
- úspešní ľudia, pri ktorých dúfam, že sa nakazím ich úspechom, keď s nimi budem tráviť viac času,
- ľudia, s ktorými sa stretávam často, ale oni si nepamätajú moje meno,
- ľudia, o ktorých si myslím, že mi dodajú pocit dôležitosti, ak by sa mi podarilo získať ich pozornosť,
- ľudia, ktorí sú viac v pohode než ja,
- ľudia, ktorí ma zneužívajú,
- slávni ľudia, s ktorými som sa v skutočnosti nikdy nestretol,
- krásne ženy, ktorých obrázkov je plný internet, ale ktoré netušia, že existujem,
- ľudia, ktorých sa bojím,
- ľudia, ktorí sa boja mňa,
- všetci ľudia na lavičke poroty v mojej mysli, na názore ktorých mi veľmi záleží, ale ktorí nepremýšľajú o mne, lebo ich zaujíma, čo si o nich myslia iní ľudia.
Kto pravdepodobne bude plakať na mojom pohrebe?
- moje deti a ich rodiny,
- manželka,
- môj brat a moja sestra,
(Hoci sestra je o niečo staršia ako ja, stále si myslím, že bude žiť dlhšie. Je oveľa nižšia, takže jej srdce nemusí tak tvrdo pracovať.)
- dobrí priatelia,
- rodičia, ak by som ich predbehol,
- ľudia, ktorým som osobne a úprimne pomohol.
Inými slovami, ľudia s ktorými mám skutočnú intimitu.
Otázka znie: Dávam to najlepšie zo svojho času a života ľuďom, ktorí budú plakať na mojom pohrebe?
Tento produkt môžu ohodnotiť len prihlásení zákazníci, ktorí si ho kúpili.
Možno by sa Vám páčilo…
-
Original price was: 7,95 €.6,95 €Current price is: 6,95 €.
-
Toľko rôznych ciest
Autor knihy John Ortberg 7,00 € – 8,00 € -
Život, aký si vždy chcel
Autor knihy John Ortberg 7,00 € – 8,00 € -
Nepochopiteľná láska
Autor knihy John Ortberg 7,00 € – 7,50 € -
Boh je bližšie než si myslíš
Autor knihy John Ortberg
Recenzie
There are no reviews yet