Nepochopiteľná láska

Prečítajte si ukážku z knihy

Pomyslite si na mnohé sklamania a ťažkosti, ktoré vás trápia. Pozrite sa na ne pozornejšie a uvedomíte si, že tie, ktoré vás najviac trápia, sa týkajú vašich vlastných „Izákov“.

V našich životoch sú vždy nejaké veci, do ktorých investujeme, aby sme získali radosť a naplnenie, ktoré môže dať len Boh. Najbolestnejšie obdobia v našich životoch sú tie, keď sú naši Izákovia, naše modly, ohrození alebo odňatí. Keď sa to stane, reagujeme dvomi spôsobmi. Môžeme si zvoliť zatrpknutosť a zúfalstvo. Budeme sa cítiť oprávnení vyžívať sa v týchto pocitoch so slovami: „Pracujem celý svoj život, aby som sa v kariére dostal až na toto miesto, a teraz je všetko preč!“ alebo „Driem celý svoj život, aby to dievča malo dobrý život, a takto sa mi odpláca!“ Môžeme cítiť slobodu klamať, podvádzať, pomstiť sa alebo zahodiť všetky naše princípy, len aby sa nám uľavilo, alebo jednoducho žiť v trvalej melanchólii. Alebo naopak, môžete tak ako Abrahám ísť hore na horu. Môžete povedať: „Viem, že ma môžeš vyzvať, aby som žil bez niečoho, o čom som si nikdy nemyslel, že bez toho môžem žiť. Ale keď mám Teba, mám jediné bohatstvo, zdravie, lásku, česť a bezpečnosť, ktoré naozaj potrebujem a ktoré nemôžem stratiť.“ Mnohí už v živote zistili a neskôr aj vyučovali nasledovné: „Neuvedomíme si, že Ježiš je všetko, čo potrebujeme, kým Ježiš nie je všetkým, čo máme.“

Stáva sa, že mnohí falošní bohovia, ak nie aj väčšina, zostanú v našich životoch, aj keď sme ich „postavili“ nižšie ako Boha. Vtedy nás neovládajú a nezmietajú úzkosťou, pýchou a hnevom. Napriek tomu nesmieme urobiť chybu a myslieť si, že stačí ochota rozlúčiť sa so svojimi modlami, namiesto toho, aby sme ich úplne zanechali. Keby Abrahám šiel na horu s myšlienkou: „Izáka mám len položiť na oltár, a nie sa ho naozaj vzdať“ – bol by v tejto skúške zlyhal! Bez rizika si v našich životoch môžeme niečo podržať len vtedy, keď to naozaj prestane byť modlou. To sa stane vtedy, keď sme bez toho skutočne ochotní žiť a keď pravdivo zo srdca povieme: „Keďže mám Boha, môžem žiť aj bez teba.“

Niekedy sa zdá, že nás Boh ubíja, keď nás vlastne zachraňuje. V tomto príbehu zmenil Abraháma na veľkú osobnosť – ale zvonku to vyzeralo, akoby bol Boh krutý. Nasledovať Boha za takýchto okolností vyzerá ako „slepá viera“, ale v skutočnosti je to silná a veľká viera. Biblia je plná príbehov o ľuďoch ako Jozef, Mojžiš a Dávid. Spočiatku sa zdalo, že ich Boh opustil, ale neskôr vidíme, že sa zaoberal deštruktívnymi modlami v ich životoch a že len tak mohli prejsť ťažkosťami. Tak ako Abrahám, aj Pán Ježiš mocne zápasil s Božím volaním. V Getsemanskej záhrade sa pýtal Otca, či neexistuje iná cesta, ale nakoniec poslušne šiel na Golgotu na kríž.

Nepoznáme všetky dôvody, prečo Boh dovolí, aby sa nám stali zlé veci, ale tak ako Pán Ježiš v týchto ťažkých časoch Mu môžeme dôverovať. Keď hľadíme na Neho a tešíme sa z toho, čo pre nás vykonal, môžeme mať radosť a nádej – a slobodu od falošných bohov – nevyhnutnú na nasledovanie Božieho volania aj v najtemnejších a najťažších časoch.