Pravidlá červeného mora

Prečítajte si ukážku z knihy

Uťahaný z niekoľkých bezsenných nocí som si sadol, že popremýšľam o tom, čo ma trápi. Zapísal som si štyri problémy a zistil som, že ma paralyzoval ich opakovaný odklad. Ani jedna z týchto zložitých situácií sa nedala jednoducho vyriešiť, a tak som ich riešenie neustále odďaľoval. Po tom, čo som si ich spísal, som si položil jednoduchú otázku: „Čo by som mal urobiť hneď teraz, aby som sa v riešení problémov posunul hoci len o malý krok?“ Jeden z nich si vyžadoval telefonát a pri druhom som musel urobiť dočasné rozhodnutie. Tretiu záležitosť bolo treba prediskutovať a štvrtá bola vlastne len o plánoch v kalendári. Ani jeden z problémov som nebol schopný vyriešiť  okamžite.

Z mŕtveho bodu som sa však pohol už len tým, že som popremýšľa nad prvým logickým krokom smerom k ich riešeniu. Moja dcéra so zaťom robia to isté s ich financiami. Tak ako aj mnoho mladých párov, na začiatku manželstva sa výrazne zadlžili.

Teraz už zredukovali počet kreditných kariet, znížili výdavky a začali splácať dlhy – od toho najmenšieho. Krok za krokom sa posúvajú k pevnej pôde a finančnej stabilite. Nikdy nevieme, čo bude o rok. Ale nasledujúci krok je mnohokrát viac-menej celkom zrejmý, ak sa nad ním zamyslíme. Preto, ak čelíš nejakému nepríjemnému problému, prostredníctvom modlitby sa rozhodni, aký nasledujúci logický krok by si vo viere mohol urobiť. Dale Carnegie vydal v roku 1940 svoju slávnu knihu „Ako sa prestať strachovať a začať žiť“ a začal ju príbehom študenta medicíny, ktorý sa neustále obával budúcnosti.  Bál sa či skončí školu, či si dokáže otvoriť vlastnú ambulanciu, či sa uživí. Priviedlo ho to k nervovému zrúteniu. V jeden jarný deň roku 1871 si prečítal dvadsaťjeden slov zo spisov Thomasa Carlylea, ktoré zmenili spôsob jeho uvažovania. Tento mladý muž sa neskôr stal najslávnejším lekárom svojej éry. Založil Lekársku fakultu Johnsa Hopkinsa a stal sa kráľovským profesorom medicíny na Oxfordskej univerzite. Anglický kráľ ho pasoval za rytiera a napísalo sa o ňom množstvo biografií. Volal sa Sir William Osler a slová, ktoré si prečítal znejú takto: „Našou hlavnou úlohou nie je vidieť to, čo sa ukrýva kdesi v nejasnej budúcnosti, ale robiť to, čo je hneď poruke.“ Ježiš nás v Kázni na vrchu učil: „Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.“ (Mt 6:34)

V Prvej knihe Mojžišovej je krásny verš, ktorý vyslovil Abrahámov sluha Elíezer, keď sa vybral do Mezopotámie hľadať nevestu pre Izáka. Keď tam dorazil, stretol Rebeku a jej rodine vysvetľoval svoje poslanie. V tom verši hovorí: „Naozaj som na ceste, ktorou ma Hospodin priviedol.“ (1M 24:27)

Keď komunisti vpadli do Číny, misionárka Isobel Kuhn utiekla so svojím malým synom Dannym a peši putovala nebezpečným, snehom pokrytým, hraničným priechodom Pienma.

Podarilo sa jej dôjsť do mesta Myitkyina na severe Barmy. Tam, na „konci sveta“, uviazla bez peňazí, nepoznala ich jazyk a jej domov bol na druhej strane zemegule. „Ne- viete si predstaviť, aké zdesenie a úzkosť som vtedy cítila,“ napísala neskôr. Napriek všetkému, v tomto zmätku urobila dve rozhodnutia: „Prvá vec je odohnať strach,“ povedala. „Jediný strach, ktorý môže kresťan cítiť je strach z hriechu. Každý iný strach pochádza od satana, aby nás poplietol a oslabil. Náš Pán veľmi často opakoval svojim učeníkom: ‚Nebuďte ustarostení!‘“ Preto Isobel pokľakla a vyliala si pre Ním srdce. „Odmietala som sa báť a prosila som Ho, aby z môjho srdca vyhnal všetok strach.“ Jej druhým odhodlaním bolo hľadať svetlo pre každý nasledujúci krok. Nemala ani poňatia, ako sa dostať z Ázie, ale s Božou pomocou dokázala prísť na to, ako získať jedlo a peniaze na bezpečné bývanie a ako komunikovať s vonkajším svetom. Napokon sa dostala domov zdravá a v poriadku,ale to len vďaka dôvere v Božie vedenie, ktorého sa jej dostávalo v malých čiastkach, kým putovala krok za krokom. Keď nevieš, čo ďalej, odožeň strach a hľadaj svetlo pre nasledujúci krok. Ver Bohu a Jeho vedeniu po malých čiastkach. Ak nevidíš, čo sa ukrýva kdesi v nejasnej budúcnosti, rob to, čo je hneď poruke.