Skrytý význam Vianoc

Prečítajte si ukážku č.1

Prečítajte si ukážku #1 z knihy:

Tu (v Ježišovom rodokmeni) teda máme morálnych outsiderov – cudzoložníkov, cudzoložnice, krvismilné vzťahy a prostitútky. Dokonca nám tu autor pripomína, že aj takí významní predkovia, ako Júda a Dávid, morálne zlyhali. Okrem toho tu máme kultúrnych a rasových outsiderov a tiež outsiderov kvôli pohlaviu. Mojžišov zákon bránil takýmto ľuďom vstúpiť do Božej prítomnosti, a predsa sú tu verejne priznaní ako Ježišovi predkovia.

Čo to znamená? Po prvé nám to ukazuje, že ľudia, ktorí sú vylúčení určitou kultúrou, vylúčení váženou spoločnosťou a dokonca aj vylúčení Božím zákonom, môžu byť privedení do Ježišovej rodiny. Nezáleží na tom, aký máš pôvod, nezáleží na tom, čo si vykonal, nezáleží na tom, či si zabil človeka. Ak sa budeš kajať a veriť v Neho, milosť Ježiša Krista môže prikryť tvoj hriech a zjednotiť ťa s Ním. V starovekých časoch existoval koncept „obradnej nečistoty“. Ak ste chceli zostať svätí, slušní alebo dobrí, museli ste sa vyhýbať kontaktu s tým, čo nebolo sväté. Nečistota bola považovaná za istým spôsobom „nákazlivú“, a preto ste museli zostať oddelení. Ale Ježiš toto obracia naruby. Jeho svätosť a dobrota nemôžu byť pošpinené kontaktom s nami. Naopak, my sa kontaktom s Ním „infikujeme“ Jeho svätosťou. Príď k Nemu. Bez ohľadu na to, kto si a čo si spravil, bez ohľadu na to, ako si morálne poškvrnený, On ťa môže očistiť, aby si bol ako sneh (Iz 1:18).

Prečítajte si ukážku č.2

Prečítajte si ukážku #2 z knihy:

Veľkolepé rozprávky a legendy ako Kráska a zviera, Snehulienka, Kráľ Artuš, Faust, sa samozrejme skutočne nestali. Nie sú fakticky pravdivé. Predsa sa však zdá, že napĺňajú túžby ľudského srdca tak, ako ich nikdy nedokážu naplniť príbehy realistickej fikcie. Je to preto, že hlboko v ľudskom srdci existujú túžby, ako je zakúsiť nadprirodzené, uniknúť smrti, poznať lásku, ktorú nemôžeme nikdy stratiť, nezostarnúť, ale žiť dosť dlho na to, aby sme uskutočnili svoje kreatívne sny, lietali, komunikovali s inými než ľudskými bytosťami, zvíťazili nad zlom. Keď sa tieto fantastické príbehy dobre podajú, považujeme ich za mimoriadne dojímavé a uspokoja nás. Prečo? Preto, že aj keď vieme, že sa tieto príbehy reálne nestali, naše srdce po nich túži a dobre rozpovedaný príbeh na chvíľu upokojí túžby, zmierni to hrozné svrbenie.

Kráska a zviera nám hovorí, že existuje láska, ktorá pomôže uniknúť pred beštiou, ktorú sme sami vytvorili. Snehulienka hovorí, že sa nachádzame v akomsi začarovanom spánku a že existuje vznešený princ, ktorý príde a zachráni nás. Počúvame tieto príbehy, ktoré na nás silne pôsobia, pretože hlboko v srdci veríme, že tieto veci sú pravdivé. Smrť by nemala byť koncom. Nemali by sme strácať milovaných. Zlo by nemalo víťaziť. Naše srdce tuší, že aj keď tieto príbehy samé osebe nie sú skutočné, zásadná realita za nimi je skutočná, alebo by mala byť. Naša myseľ však vraví nie. Aj kritici hovoria nie. Trvajú na tom, že ak podľahnete rozprávkam a skutočne uveríte v absolútne platné morálne pravdy v nadprirodzeno a ideál, že budete žiť večne, nie je to skutočné a je zbabelé sa tomu oddať.

A potom prichádza vianočný príbeh. Na prvý pohľad vyzerá ako ďalšia legenda. Máme tu príbeh o Niekom z iného sveta, kto prenikne do toho nášho a má zázračné schopnosti – dokáže utíšiť búrku, uzdraviť ľudí a oživiť mŕtvych. Povstanú proti Nemu nepriatelia, popravia Ho a vyzerá to, že každá nádej skončila. On ale nakoniec vstane z mŕtvych a všetkých zachráni. Prečítame si to a pomyslíme si: „Ďalšia úžasná rozprávka!“ Naozaj to vyzerá tak, že vianočný príbeh je ďalším z príbehov, ktoré poukazujú na zásadnú skutočnosť za týmito príbehmi.

Matúšovo evanjelium ale vyvracia tento názor tým, že včlení Ježiša do histórie. Nehovorí: „Za siedmimi horami.“ Hovorí, že to nie je rozprávka. Ježiš Kristus nie je ďalším z rozkošných príbehov, ktoré poukazujú na zásadnú realitu, Ježiš je tou zásadnou realitou, na ktorú poukazujú všetky príbehy.

Prečítajte si ukážku č.3

Prečítajte si ukážku #3 z knihy:

V prvom rade, ak je Ježiš Kristus skutočne Mocný Boh a Otec večnosti, nemôže sa nám len páčiť. Ľudia, ktorí v Biblii skutočne videli a počuli Ježiša, nikdy nereagovali ľahostajne alebo mierne. V momente, keď si uvedomili, čo o sebe tvrdí, boli buď vystrašení, alebo rozzúrení, alebo pred Ním pokľakli a uctievali Ho. Nemôžeme povedať, že sa niekomu len jednoducho páčil. Nikto nepovedal: „On ma tak inšpiruje. Mám chuť žiť lepší život.“ Ak sa dieťa narodilo na Vianoce ako Mocný Boh, tak Mu musíme slúžiť úplne. V 3. kapitole sa vrátime k úvahám o tomto dôsledku.

Po druhé, ak je Ježiš Predivný Radca a Knieža pokoja, mali by sme chcieť slúžiť Mu. Prečo Ho volajú „Radca“? Keď prechádzate niečím ťažkým, je dobré sa porozprávať s niekým, kto si tým už prešiel, kto z osobnej skúsenosti vie, čím prechádzate. Ak sa Boh skutočne narodil v maštali, máme niečo, čo žiadne iné náboženstvo ani len netvrdí, že má. Práve Boh nám skutočne rozumie celkom z vnútra nášho žitia. Neexistuje žiadne iné náboženstvo, ktoré by tvrdilo, že Boh trpel, že musel byť statočný, že vie, aké je to byť odvrhnutý priateľmi, zdrvený nespravodlivosťou, týraný a zabitý. Vianoce nám ukazujú, že On vie, čím prechádzame. Keď sa s Ním rozprávame, rozumie nám.